Na tento film si určite veľa mojich rovesníkov pamätá. Iste nás bolo viac, čo chceli mať doma psa Šarika.
a všetci sme sa hrávali na tankistov
- každý chcel byť iba nimi - nemeckých vojakov nemal kto hrať.
Bolo to obdobie bezstarostného detstva, bez rozmýšľania nad nezmyselnosťou vojny, aj keď hier na ňu sme sa hrávali dosť - na partizánov sa hrával vari každý - filmov v kinách bolo dosť. Bola to iná doba, boli to iné hry, než aké sa hrávajú dnešné deti.
Rád som si pozrel tento film...rád som si zaspomínal...Premýšlať nad ním sa dá teraz, keď človek nabral aké - také životné skúsenosti. Dnešnej mladej generáci ten film už možno nič nehovorí, nie je pre nich zaujímavý...
Napriek tomu nebanujem, že som ho po rokoch znovu videl. Aj keď tak neskoro v noci a po rokoch si ho kľudne môžem pozrieť znovu.
